Druhý rok po sebe sa nám darí stráviť niekoľko letných dní v Chamonix. Počas prvej návštevy sme nemali zrovna šťastie na počasie a v upršanom a chladnom týždni sme sa horko-ťažko dostali na okolité skalky. Tento rok je to už omnoho lepšie. Celý týždeň máme slnečné a teplé počasie, síce s poobednými búrkami, ale na to sme už zvyknutí aj z Tatier. Stačí nemať veľké oči a ciele vyberať tak, aby bolo najneskôr o druhej dolezené a všetko by malo byť v poriadku. Do tohto konceptu skvele zapadá Le Brévent v Aiguilles Rouges. 2525 metrov vysoký vrchol sa nachádza nad Chamonix, priamo oproti masívu Mont Blancu, čiže o nádhernú panorámu je postarané. Navyše na vrchol ide lanovka, takže odpadá aj potreba rannej turistiky. To so sebou samozrejme nesie aj negatíva v podobe vyššej návštevnosti, ale pohodlie u nás tentokrát zvíťazilo.
Juhovýchodná stena ponúka množstvo odistených aj tradičných ciest začínajúcich na obtiažnosti 6a a končiacich niekde pri 7c. Nám padla do oka 170 metrová cesta La Piste Oubliée za 6b. Ponúka vyrovnané dĺžky, pekné platňové lezenie a je komplet odistená nitmi, takže netreba brať žiaden vlastný materiál. Na prvú viacdĺžku v Chamonix a zoznámenie sa s miestnou žulou je to ideálny kandidát.
Ráno kupujeme spiatočný lístok na Brévent (42 Eur) a 8:30 sa už vezieme najskôr kabínkou na medzistanicu Planpraz a odtiaľ gondolou na samotný Brévent. Nasleduje krátky zostup po zjazdovke k žľabu, ktorým schádzame až k nástupu pod cestu. Tu sa už vytvorila slušná fronta lezecov čakajúcich na najpopulárnejšiu cestu v stene – Frizon Roche (6a). Do našej susednej La Piste Oubliée má namierené len jedna dvojka, ktorá prišla tesne pred nami, takže celkom pohoda. Než odlezú na prvý štand, nahodíme na seba veci a pripravíme matroš.
1. dĺžka (6a+ / 45 m) je celkom jedovatá, po úvodných metroch v žlabe prechádza do technickej kolmičky skúpej na chyty, Liezol som vľavo od nitov, kde sa mi to zdalo najschodnejšie. Ideálne na rozlez a zahriatie.
2. dĺžka (5c+ / 30 m) začína krátkou kolmou stienkou s menšími chytmi, kde sa opäť oplatí držať viac vľavo, zvyšok je ľahší dolez po madlách v nie najpevnejšej skale, takže treba byť opatrný.
3. dĺžka (6a / 25 m) je kratšia, oproti predchádzajúcim dĺžkam kolmejšia. Ponúka vyrovnané lezenie po pozitívnych chytoch. Stále treba byť opatrný z hladiska potencionálnych lokrov, ale postup je už priamočiarejší a o dosť rýchlejší.
4. dĺžka (6b / 40 m) kľúčová a zároveň najkrajšia dĺžka celej cesty. Krásne kroky po lištách v kolmej žule, odlezy tak akurát aby to bolo bezpečné, ale zároveň aj trochu dobrodružné. Chlapík pred nami to napral rovno do štandu a začiatok dĺžky nakoniec hákoval cez “panic” expresku, takže som sa už nevedel dočkať, čo tam na nás čaká. Úvod je fakt vypečený, je tam skrytý chyt, o ktorom keď človek nevie, tak pučí mrdky. Mal som tiež namále. Zvyšok nádhera až do štandu.
5. dĺžka (6a / 45 m) pekná dĺžka na záver. Prvá polovica je kolmá až mierne previsnutá po veľkých odštepoch, potom sa sklon položí a už si stačí iba vychutnávať parádne výhľady.
Po dolezení a zbalení vystúpame pár metrov späť na plošinu lanovky a pohodlne sa vraciame do Chamonix, kde na nás čaká espressko a koláčik. La Piste Oubliée je ideálna cesta na zoznámenie sa s lezením v Aiguilles Rouges. Nástup aj zostup je vďaka lanovke bezproblémový, cesta je orientačne jasná a dobre odistená. Jediným mínusom su kratšie pasáže s nie najpevnejšou skalou, kde treba liezť opatrne, aby sa niečo nevylomilo.
La Piste Oubliée (Le Brévent / Aiguilles Rouges) 6b 170 m (6a+, 5c+, 6a, 6b, 6a)
Do cesty stačia expresky, prilby a dvojičky pre prípad núdzového zlanenia
