Ubytovanie na predĺžený víkend v Tatrách nám vyšlo na Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline a keďže chceme ísť liezť niečo ľahšie v pevnej skale, rozhodujeme sa medzi Motykou na Ostrý štít a Motykou na Širokú vežu. Nakoniec víťazí Široká veža najmä vďaka vyborhákovaným štandom, ktoré nám dodávajú ako tak pocit bezpečného a rýchleho zlanenia v neistom počasí. Nástup z chaty je príjemný a pohodlný, netrvá ani hodinu. Aj vďaka tomu sme mohli nastúpiť do cesty pomerne skoro a znížiť tak riziko, že nás zastihne poobedná búrka v stene.
Nástup sa dá nájsť ľahko podľa nákresu, cesta začína v kúte v pravej časti steny. Prvé dve dĺžky sú už legendárne, vodou vymyté vaničky. Snáď len jedno odporúčanie, držať sa viac vpravo pri špárke kde je možnosť založiť istenie, ja som sa totiž vybral stredom platne a tak som prvú dĺžku preliezol len s jedným friendom umiestneným niekde v strede. Druhá dĺžka sa odvíja v podobnom duchu, tu som sa už poučil a držal som sa viac vpravo. Po pár metroch je ale aj tak potrebné pretraverzovať platničkou pod previs do ľavej časti a najschodnejším terénom prekonať previs a dostať sa k štandu nad ním.
Tu začína tretia a kľúčová dĺžka celej cesty. V kolmičke lezieme hore k previsu, celkom jedovaté po menších chytoch, s istením len v starej skobe. Potom nasleduje traverz k špáre s betónovým friendom na policu. Pekný vzdušný krok a najťažšie máme za sebou.
Ďalej nás už čakajú len ľahšie dĺžky v komínoch, kútoch a po policiach, kde treba dávať viac pozor na to, aby sa nezablúdilo ako na lezenie samotné. Piatu dĺžku je možné napriamiť cez päťkovú špáru. Za týmto miestom definitívne končí lezecká časť a bez istenia je možné doliezť na vrchol.
Počasie nám moc neprialo, vrchol obalil mrak, ktorý nám znemožnil akékoľvek výhľady. Pre zostup potom treba pokračovať hrebeňom na východ a zostúpiť žlabom ľahkým terénom do Priečneho sedla. V ceste sme na istenie používali hlavne friendy menších veľkostí, ale cesta pôjde odistiť asi čímkoľvek.
Motykova cesta (5), Široká veža, cca 200 metrov (4, 4, 5, 4+, 4+, 3)
(c) Maťči & Ajči
